4473

Matej II.

Uhorský kráľ (1608 - 1619), český kráľ (1611 - 1619), rímsko-nemecký cisár (1612 - 1619).

Vek:
Zomrel 20.3.1619 vo Viedni vo veku 62 rokov.
Narodenie:
24.2.1557 vo Viedni
Znamenie:
Výška:
79
Matej II.

Matej II.

 

Matej bol až siedme dieťa a tretí syn uhorského kráľa Maximiliána I. Habsburského a španielskej princeznej Márie Habsburskej. Keďže mal dvoch starších bratov nepredpokladalo sa, že niekedy nastúpi na trón. Jeho túžby a nádeje sa však nakoniec vyplnili.

Keď mal Matej 19 rokov, jeho otec Maximilián zomrel a vlády sa chopil jeho najstarší brat Rudolf. Ich vzájomné vzťahy neboli veľmi priateľské a Rudolf určil Matejovi na dvore podradnejšie postavenie. Matej sa preto rozhodol pre odchod z Viedne a prijal funkciu miestodržiteľa v Nizozemsku. Nebolo to šťastné rozhodnutie, keďže v krajine prebiehala vojna. Až po viacerých rokovaniach ho uznali všetky stavy v Nizozemsku za miestodržiteľa, ale aj to s obmedzenými právomocami. Nakoniec sa ocitol bez peňazí i pomoci a vzdal sa postu miestodržiteľa Nizozemska. Vrátil sa do Rakúska a usadil sa v Linzi. Matej chcel získať iné významné postavenie, ale nedarilo sa mu. Konečne v roku 1593 ho brat, cisár a kráľ Rudolf, vymenoval za miestodržiteľa Horného a Dolného Rakúska. Tu sa dostal pod vplyv biskupa (a neskoršieho viedenské arcibiskupa) Melchiora Khlesla, veľmi schopného a šikovného syna viedenského pekára. V tomto roku vypukla aj pätnásťročná vojna s Turkami. Matej bol napriek svojim nedostatočným vojenským skúsenostiam vymenovaný za najvyššieho vojenského veliteľa cisárskej armády. Matej bol zdvorilý, venoval sa tiež umeniu a mal príjemné vystupovanie, ale pod jeho miernym velením sa disciplína armády zhoršovala. Obliehanie Ostrihomu bolo neúspešné a vojaci vyplienili okolité dediny a mestečká. Vojna s Turkami pokračovala a turecké úspechy zastavili až perzské útoky na východnú hranicu Osmanskej ríše. Sultán Mehmed III. presunul časť vojakov do Ázie a v Uhorsku sa zameral na obranu získaných území. Úspechy zaznamenal aj Matej, keď sa stal regentom v Sedmohradsku a s pomocou generála Russwurma obsadil Pešť. V roku 1595 zomrel jeho starší brat Ernest a keďže Rudolf nemal žiadneho potomka, z Mateja sa tak stal následník trónu.

V Uhorsku sa však šírila nespokojnosť s Habsburgovcami aj rekatolizáciou, ktorú podporovali. V roku 1604 sa začalo prvé protihabsburské povstanie. Viedol ho sedmohradský veľmož z Biharskej stolice Štefan Bočkaj, ktorý sa neskôr spojil s Turkami. Spolu sa im podarilo vytlačiť cisársku armádu zo Sedmohradska a Uhorska. Povstalci (hajdúsi) vpadli i na Moravu, do Sliezska a do Rakúska, kde rástla nespokojnosť protestantskej šľachty. Kráľ Rudolf neriešil vzniknutú situáciu a hrozbu straty Uhorska. Nakoniec bol donútený menovať Mateja za splnomocnenca v Uhorsku. Matejovi sa v roku 1606 podarilo uzavrieť mier so Štefanom Bočkajom a vyjednal  aj mierovú zmluvu s Turkami. Tú však Rudolf odmietol uznať, čo Matej v pozícii arcivojvodu využil a spojil sa s rakúskymi a uhorskými stavmi s cieľom získať trón. V manifeste obvinil Rudolfa z neschopnosti a konfederované vojská rakúskych, moravských a uhorských stavov na čele s Matejom vytiahli proti Rudolfovi sídliacemu v Prahe. Ten nemal dostatok vojakov na boj a tak došlo medzi bratmi k vyjednávaniu. Výsledkom mierových rokovaní bol zisk uhorskej koruny a dedičných rakúskych území pre Mateja. Rudolf si ponechal titul rímsko-nemeckého cisára a českého kráľa. Uhorské stavy si za svoju pomoc kráľovi Matejovi II. vyžiadali potvrdenie zákonov, ktoré posilnili postavenie veľmožov, napr. obnovenie úradu palatína, kancelára, taverníka, či rozdelenie snemu na dve tabule. Ďalšie zákony prijaté Matejom zrovnoprávňovali postavenie národností v slobodných mestách a riešili otázku náboženskej slobody. Za hlavné mesto monarchie opäť určil Viedeň.

Po získaní trónu sa Matej napriek veku a chorobám oženil s o tridsať rokov mladšou sesternicou Annou. Dedič sa im však nenarodil. Za nástupcu kráľ určil svojho synovca Ferdinanda, vojvodu Štajerska, Korutánska a Kranska a veľkého zástancu katolíckeho náboženstva, čo vyvolalo značný odpor protestantov v habsburskej ríši.

Aj posledné roky jeho vlády charakterizovali náboženské spory hlavne v nemeckých a českých krajinách, ktoré potom vyvrcholili tridsaťročnou vojnou. V roku 1616 vypuklo druhé protihabsburské povstanie vedené sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom. Jeho ukončenia sa už Matej II. nedožil. Zomrel v marci roku 1619 vo Viedni.