1587

Leopold II.

toskánsky veľkovojvoda (1765 - 1790), uhorský kráľ (1790 - 1792), český kráľ a rímsko-nemecký cisár (1790 - 1792)

Vek:
zomrel 1.3. 1792 vo Viedni vo veku 44 rokov
Narodenie:
5.5. 1747 vo Viedni
Znamenie:
Výška:
0
Leopold II.

Leopold II.

Leopold II. sa narodil v Schönbrunne vo Viedni až ako deviate zo šestnástich detí a zároveň tretí syn Márie Terézie a Františka I. Štefana Lotrinského. Bol to však práve on, kto po smrti najstaršieho brata Jozefa II. v roku 1790 nastúpil na uvoľnený rakúskouhorský trón. Po svojom druhom staršom bratovi Karolovi Jozefovi (zomrel ako šestnásťročný) ešte predtým zase „zdedil“ snúbenicu, španielsku princeznú Máriu Ľudovítu a Toskánske veľkovojvodstvo, ktoré získal jeho otec v roku 1737 ako odškodné po strate dedičného územia Lotrinsko.

Toskánske veľkovojvodstvo slúžilo ako sekundogenitúra – územie, kde moc má v rukách v poradí druhí následník na trón. Vládcom sa tu Leopold stal v roku 1765, keď zomrel jeho otec a jeho brat Jozef sa stal spoluvládcom ich matky Márie Terézie v Habsburskej monarchii. Oficiálne v Toskánsku vystupoval pod menom Pietro Leopoldo, keďže jeho prvé meno bolo na želanie krstnej matky, ruskej cárovny Alžbety Petrovny, Peter. Napriek svojej mladosti (mal 22 rokov) začal hneď uskutočňovať viaceré reformy, pričom niektoré výrazne menili zaužívané zvyky a postupy vo veľkovojvodstve. Medzi revolučné zmeny patrilo napríklad obmedzenie tzv. práva mŕtvej ruky, kedy majetky ľudí bez dedičov po ich smrti pripadli cirkvi. Pod štátnu kontrolu prevzal aj správu daní, čo značne zvýšilo príjmy štátnej pokladnice. Zaujímavou vojenskou reformou bolo nahradenie pravidelnej armády občianskou milíciou.

Ako synovi kráľovnej a arcivojvodkyne Márie Terézie sa mu v detstve dostalo kvalitného vzdelania, ktoré bolo ovplyvnené myšlienkami osvietenstva. Nielen prečítal diela viacerých významných osvietenských filozofov, ale s mnohými vzdelancami sa aj stretol a živo s nimi diskutoval. Vzdelanie mu spolu s jeho skúsenosťami z ciest po monarchii pomohlo postupne si vytvoriť vlastný názor aj na absolutizmus. Svojej sestre Márii Kristíne, ktorá bola miestodržiteľkou v habsburskom Nizozemsku radil, aby podporila medzi panovníkom a obyvateľmi dohodu, ktorá umožnila krajine zabezpečiť ústavu a privilégia. Aj v Toskánsku navrhoval prijatie ústavy, ktorá by dala parlamentu pozostávajúcemu zo zástupcov miest a obcí väčšiu moc ako mal panovník. Parlament by totiž mohol vďaka právu veta prelomiť panovníkovo rozhodnutie. K prijatiu novej ústavy však nikdy nedošlo, keďže v roku 1784 Jozef II. zrušil systém sekundogenitúry a Toskánske veľkovojvodstvo bolo odvtedy riadené priamo z Viedne. Leopold sa ocitol v pozícii úradníka, ktorý plní príkazy centrálnej štátnej správy. Posielal Jozefovi II. rôzne návrhy k situácii v štáte, ale ten im nevenoval veľkú pozornosť. Ich vzťah sa natoľko zhoršil, že keď ho Jozef II. niekoľko týždňov pred smrťou zavolal do Viedne, Leopold sa vyhovoril na zdravotné problémy a neprišiel.

Jozef II. krátko pred smrťou väčšinou svojich reforiem odvolal, monarchia bola v napätom stave, uhorské stavy sa búrili a keď v roku 1790 zomrel, ostalo na Leopoldovi ako jeho dedičovi, aby sa ujal vedenia Habsburskej monarchie. Otázkou zostalo, či sa vyberie konzervatívnou cestou alebo bude pokračovať v duchu toskánskej politiky.

Po jeho príchode do Viedne aj s rodinou ho už očakával najstarší syn František, ktorý tu žil už od roku 1784, aby si osvojil zvyky panovníckeho dvora. So svojimi požiadavkami ho však čakala aj uhorská šľachta, sťažujúca sa na porušovanie svojich privilégií Jozefom II. Usilovne (vraj pracoval až 17 hodín denne) sa pustil do úlohy stabilizácie monarchie. Na začiatku svojej vlády sa Leopoldovi II. podarilo šikovnou diplomaciou upokojiť zahraničnopolitickú situáciu. S Pruskom uzavrel dohodu, v ktorej síce uznal, že Prusko je druhým najvplyvnejším štátom Svätej ríše rímskej nemeckého národa, ale vyhol sa tým hroziacej vojne. Podobne uzavrel v Sistove mier s Osmanskou ríšou, pričom zachoval územné zisky monarchie. Vo vnútornej politike boli vážnym problémom uhorské stavy. Leopold II. vrátil predošlý systém riadenia cez šľachtické stolice a odvrátil hrozbu zdanenia šľachty, tým že vyhlásil, že bude dodržiavať uhorskú ústavu a postavenie Uhorska ako za vlády Márie Terézie. Podarilo sa mu tým situáciu v monarchii upokojiť. Bol zástancom konštitučnej monarchie, ale radikalizácia spoločnosti ho donútila sprísniť cenzúru. Podporoval tiež meštianstvo v boji za svoje stavovské privilégiá.   Výraznejšie zásahy voči vysokej šľachte však nestihol uskutočniť, keďže 1. marca 1792 po dvoch rokoch vlády, vo veku nedožitých 45 rokov nečakane zomrel. Bol otcom 16 detí, vzorom európskych osvietencov, panovníkom, ktorý sa snažil modernizovať štát a viedol majstrovskú politiku.