3796

Leopold I.

Uhorský a český kráľ v rokoch 1657 - 1705, rímsko-nemecký cisár v rokoch 1658 - 1705.

Vek:
Zomrel 5.5.1705 vo veku 64 rokov vo Viedni.
Narodenie:
9.6.1640 vo Viedni
Znamenie:
BLÍŽENCI
Výška:
165
1
Leopold I.

Leopold I.

 

V 17. storočí prebiehala v Uhorsku reformácia a odohrali sa viaceré významné udalosti ako protihabsburské povstania, či boje s Turkami. Počas neho bol takmer polstoročie panovníkom Leopold, katolík a piate dieťa cisára Ferdinanda III. a jeho sesternice španielskej princeznej Márie Anny Habsburskej.

Leopold bol v detstve často chorý a ako mladšiemu synovi mu bola predurčená vysoká cirkevná funkcia. Týmto smerom bolo zamerané aj jeho vzdelávanie. Okrem teológie získal základné vzdelanie i z klasickej literatúry, metafyziky, histórie, geografie a jazykov. V roku 1654 sa však po nečakanej smrti svojho najstaršieho brata Ferdinanda IV. stal dedičom habsburskej monarchie a o tri roky neskôr, po smrti svojho otca, nastúpil na český a uhorský trón. O rok neskôr bol tiež zvolený za nemeckého cisára.

Jeho vládu charakterizovali vojny. Najprv bojovala ríša v prvej severnej vojne na strane Poľska proti Švédsku, ale v ďalších rokoch vojenská pozornosť smerovala k Turkom. Tí obsadili viaceré významné mestá na dnešnom západnom Slovensku. Cisárske vojská síce vyhrali nad Turkami v roku 1664 v bitke pri Svätom Gottharde (na hraniciach Štajerska a Uhorska), ale mier uzavretý vo Vašvári bol pre Uhorsko nevýhodný. Osmani si podľa mierovej zmluvy udržali strategicky dôležitú pevnosť Nové Zámky, a tak aj kontrolu nad územím medzi Váhom a Hronom. Ako odškodné si mohla habsburská monarchia postaviť novú pevnosť na pravom brehu Váhu. O rok tak boli položené základy novej pevnosti – Leopoldova. Uhorská šľachta, hlavne veľmoži, nadobudla pocit nedostatočného záujmu o vyhnanie Turkov a porušovania autonómneho postavenia krajiny. Niektorí vysoko postavení šľachtici vo Viedni chceli obmedziť stavovské výsady uhorskej šľachty. Zámienkou im bolo Vešeléniho sprisahanie. Palatín František Vešeléni a ďalší sprisahanci chceli uniesť kráľa a donútiť ho vzdať sa uhorskej koruny. Boli však prezradení a štyria vodcovia popravení. Mnohým ďalším úplne alebo čiastočne skonfiškovali majetok. Nad Uhorskom prebralo v rokoch 1673 – 1681 správu osemčlenné gubernium (zemská vláda). V roku 1674 predvolali na súd do Bratislavy približne 700 protestantských kňazov a učiteľov. Prišlo ich viac ako 350. Tí, ktorí odmietli prestúpiť na katolícku vieru boli odsúdení na galeje do Neapola. Prenasledovanie protestantov zhoršovalo napätie v krajine a podporilo ďalšie protihabsburské povstanie vedené Imrichom Tökölim, ktorého podporovali aj Turci (vo Fiľakove Ibrahim paša korunoval I. Tököliho za „kráľa stredného Uhorska“). Nakoniec v septembri 1683 spojenecké vojská porazili pri Viedni Turkov a začalo ich postupné vytáčanie z Uhorského územia. V duchu svojej zmierlivej povahy udelil Leopold účastníkom Tököliho povstania amnestiu, ak zložia zbrane  a sľúbia mu vernosť. Radosť z porazenia starého nepriateľa skalili vojna o falcké dedičstvo a prešovské jatky, keď tribunál generála Caraffu popravil 24 mešťanov pre podozrenie z prípravy ďalšieho povstania.  V roku 1686 po dvojmesačnom obliehaní kráľovské vojská dobili Budín (centrum tureckej moci v Uhorsku) a Leopold bol oslavovaný ako veľký víťaz nad Turkami. Na Bratislavskom sneme v roku 1687 boli Habsburgovci prijatí za dedičných vládcov Uhorska (jeho 9-ročný syn bol korunovaný za uhorského kráľa ako Jozef I.). Vďaka schopnostiam vojvodcu princa Eugena Savojského vyhrali kráľovské a cisárske vojská nad Turkami aj v ďalších bitkách a nakoniec stratili Turci kontrolu nad Uhorskom. Zničenej krajine chcel Leopold pomôcť čiastočným zdanením šľachty, čo sa mu však pre odpor šľachty nepodarilo presadiť.

Počas celej svojej dlhej vlády bojoval Leopold s nedostatkom peňazí napriek tomu, že stredoslovenské banské mestá odovzdali korune milióny zlatých. Nákladné neboli len vojny, ale aj kráľovský dvor. Vysoký počet úradníkov, radcov, ministrov i komorníkov stáli monarchiu každý rok milióny zlatých. Pokladnicu vyčerpávala i Leopoldova štedrosť. Množstvo dukátov rozdal chudobným a žobrákom, či už počas ciest alebo na audienciách verejnosti.

Leopold bol trikrát ženatý a mal spolu 16 detí, z ktorých sa väčšina nedožila dospelosti. Prvé dve manželky zomreli pomerne skoro a zanechali mu len dcéry. S treťou manželkou Eleonórou Magdalénou mal 10 detí, pričom dospelosti sa dožili aj dvaja synovia – Jozef a Karol.

Aj keď nebol telesne vzhľadný, bol vzdelaný, rozhľadený, zbožný a jeho veľkou vášňou bolo umenie, hlavne hudba. Hral na viacerých hudobných nástrojoch a počas svojho života skomponoval množstvo cirkevných a svetských skladieb, balety aj divadelné hry. Na početný hudobný súbor ročne míňal aj 50 000 zlatých.

Koniec jeho vlády poznačili boje o dedičstvo španielskych Habsburgovcov pre mladšieho syna (neskoršieho panovníka Karola III.) a posledné protihabsburské povstanie Františka II. Rákociho. Doriešiť ich však musel jeho syn Jozef. Leopold v roku 1705 po krátkej chorobe vo veku nedožitých 65 rokov zomrel vo Viedni. Aj keď sa žiadnych bojov osobne nezúčastnil, položil základy pevnej habsburskej monarchie a posilnil jej postavenie v Európe.