1598

Karol IV.

Uhorský a český kráľ, rakúsky cisár v rokoch 1916 - 1918

Vek:
zomrel vo veku 34 rokov na Madeire
Narodenie:
17.8. 1887 v Persenbeugu
Znamenie:
Výška:
0
Karol IV.

Karol IV.

 

Keď vypukla prvá svetová vojna mal rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef už 84 rokov. Vojna sa postupne predlžovala, objavili sa nepokoje, nedostatok a aktivity vedúce k rozpadu štátu. Keď v novembri 1916 cisár a kráľ zomiera, jeho nástupcom sa stal prasynovec Karol. Keď sa však Karol v roku 1887 narodil nikto nepredpokladal, že to bude práve on, kto niekedy v budúcnosti nastúpi na habsburský trón. Na základe Pragmatickej sankcie a viacerých tragédií k tomu však došlo.

Pragmatickú sankciu vydal v roku 1713 panovník Karol III. Vyhlasovala nedeliteľnosť vlády nad všetkými krajinami habsburskej ríše a upravovala nástupníctvo na trón. V prvom rade mala vláda pripadnúť najstaršiemu synovi z najstaršej línie, a ak nebol mužský potomok, mala vláda prejsť na ženskú nasledovníčku. Keď jediný syn a dedič Františka Jozefa Rudolf spáchal v roku 1889 samovraždu, nemal žiadneho potomka. Nasledovníkom sa preto stal Karol Ľudovít, brat Františka Jozefa. Zomrel však už v roku 1896 a dedičom sa stal jeho syn arcivojvoda František Ferdinand d´Este. Ten si tvrdohlavo vydobyl za manželku grófku Žofiu Chotkovú, ktorá mu nebola spoločensky rovná. Cenou za morganatické manželstvo bolo vylúčenie ich detí z nástupníckej línie. Nástupníctvo by tak po smrti Františka Ferdinanda prešlo na jeho brata Ota, Karolovho otca. Oto zomrel v roku 1906, František Ferdinand roku 1914. A tak uprostred „Veľkej“ vojny na trón Rakúsko-Uhorska zasadá posledný panovník z Habsburskej dynastie Karol IV. (ako rakúsky cisár Karol I., ako uhorský kráľ Karol IV.).

Ako príslušníkovi panovníckeho rodu sa Karolovi dostalo výborného vzdelania, doplneného štúdiom prírodovedných predmetov, ale aj práva. Hlavný dôraz sa však kládol na vojenskú kariéru. Bol miernej a pokojnej povahy, predpokladalo sa, že si vždy bez problémov a rebelantských myšlienok splní svoje povinnosti. V roku 1911 si za manželku zobral princeznú Zitu Bourbonskú, dcéru parmského vojvodu. Bola aktívna, krásna, spoločenská, vzdelaná a dopĺňala príjemnú a tichú Karolovu povahu. Rozprávku o rok doplnilo narodenie prvého z ôsmich detí, syna Ota.

Potom prišiel atentát v Sarajeve, vojna po boku Nemecka proti Dohode a nakoniec smrť Františka Jozefa. Z Karola sa stal rakúsky cisár, uhorský a český kráľ. Zdedil monarchiu oslabenú vojnou a veľkými vnútornými problémami. Za rakúsko-uhorského ministra zahraničia vymenoval Otakara Czernina, ktorý predtým patril k hlavným osobnostiam belvederskej politiky Františka Ferdinanda d´Este. Ten mu odporučil ukončenie vojny skôr ako úplne vyčerpá monarchiu a porážka sa nebude dať zvrátiť. Karolovi sa táto myšlienka páčila. Viedol štát vo vojnovom období, ale radšej by priniesol monarchii mier. Začali sa rôzne rokovania, ale bez želateľného výsledku. Dohodovým štátom by vyhovovalo oslabenie Nemecka, ale už dali sľuby Srbsku a Taliansku. Ako svojim spojencom by ich museli aspoň čiastočne splniť a tým by narušili územnú celistvosť Habsburskej monarchie, čo Karol IV. nepripúšťal. Situáciu zhoršila tzv. Sixtova aféra. Zita, Karolova manželka, mala svojich blízkych príbuzných na viacerých európskych dvoroch a v armádach, ale oboch bojujúcich strán – Dohody aj Centrálnych mocností. Jej brat Sixtus, dôstojník belgickej armády, prišiel po neúspešných pokusoch o rokovania do Rakúska. Navštívil cisársky pár a presvedčil Karola IV., aby napísal list, v ktorom odsúhlasí pripojenie Alsaska-Lotrinska naspäť k Francúzsku. Bolo to porušenie spojeneckej zmluvy s Nemeckom, ale Sixtus dúfal, že tento list podnieti nové rokovania s Francúzskom. Rozhovory však stroskotali. Keď dohodový štát Rusko podpísal separátny mier, minister Czernin demonštratívne vyzdvihoval vernosť Rakúsko-Uhorska Nemecku. Nahnevaný francúzsky ministerský predseda G. Clemenceau publikoval Karolov list. V dôsledku toho vyzeral Karol ako zradca a Rakúsko-Uhorsko tak bolo nakoniec nútené ešte viac sa pripútať k Nemecku.

V roku 1918 bolo Rakúsko-Uhorsko po vojenskej, ekonomickej aj sociálnej stránke na tom veľmi zle. Stáročná monarchia sa rozpadala. Karol IV. vydal v októbri manifest o federalizácii Rakúska. Tento pokus o záchranu však prišiel neskoro a týkal sa len rakúskej časti monarchie. Uhorsko ostalo centralizované a tak menšinové národy Zalitavska pokračovali vo svojej ceste k samostatnosti. Porážka v prvej svetovej vojne spolu s ďalšími udalosťami donútila cisára a kráľa Karola I. (IV.) vzdať sa podielu na moci, ale nikdy sa nevzdal trónu. Monarchia sa rozpadla na viaceré nové štáty, väčšinou republiky. Karol aj s rodinou odišiel do Švajčiarska. V roku 1921 sa vrátil do Maďarska a s pomocou stúpencov sa chcel znovu ujať vlády. Medzinárodný tlak aj neochota maďarského krajinského miestodržiteľa Miklósa Horthyho donútila Karola nakoniec vzdať sa svojich plánov. 5. novembra 1921 bol Karol oficiálne zbavený trónu a odsťahoval sa na ostrov Madeira. Tam vo veku 34 rokov o niekoľko mesiacov zomrel. Smrťou Karola IV. sa definitívne skončila vláda Habsburgovcov v strednej Európe.