3098

František Jozef

Uhorský kráľ (korunovaný 8.6.1867), český kráľ a rakúsky cisár 1848 - 1916.

Vek:
Zomrel 21.11.1916 vo Viedni vo veku 86 rokov.
Narodenie:
18.8.1830 Viedeň
Znamenie:
Výška:
3
František Jozef

František Jozef

 

František Jozef sa dožil 86 rokov a v Uhorsku vládol 68 rokov, zo všetkých jeho panovníkov najdlhšie. Na trón nastúpil ako osemnásťročný počas revolúcie 2. decembra 1848 a zomrel v roku 1916 opäť za napätej situácie – počas prvej svetovej vojny.

Narodil sa v roku 1830 ako najstarší syn Žofie Bavorskej a Františka Karola, brata uhorského kráľa Ferdinanda V. Bol vychovávaný prísne, dlhé hodiny musel venovať štúdiu a vojenskému výcviku. Vďaka veľkému množstvu  povinností v detstve sa z neho  na celý život  stal pracovitý a dôkladný človek. Keď v roku 1848 vypukla revolúcia dvorská kamarila rozhodla, že monarchiu udrží len zmena na tróne.  Za panovníka dosadili Františka Jozefa, aj keď jeho strýko Ferdinand a otec ešte žili. Mal byť symbolom nádeje, zmeny, ale práve prebiehajúcu revolúciu sa mu podarilo potlačiť len za pomoci vojakov a veľkej ruskej armády. Po potlačení revolúcie došlo v monarchii k viacerým zmenám. Pod dohľadom Františka Jozefa sa modernizovali správne orgány, reformovala armáda, do funkcií v štátnej správe sa mohli dostať aj príslušníci tretieho stavu, čo posilnilo ich postavenie. Zároveň sa tiež snažil o upevnenie svojej absolutistickej moci. Vodcovia revolúcie boli popravení, bol vyhlásený výnimočný stav a upevnila sa centralizácia monarchie. Prvé desaťročie jeho vlády je známe pod názvom Bachov absolutizmus (Alexander Bach bol minister vnútra). Ale potom sa v mnohonárodnostnej monarchii udiali viaceré zmeny.

Pod vplyvom Európou sa šíriacich myšlienok nacionalizmu a liberalizmu sa Habsburská monarchia nakoniec premenila z absolutistickej na konštitučnú. Veľké porážky František Jozef utrpel aj v pragmaticky vedenej zahraničnej politike. Najprv prehra s Talianskom a strata Lombardska, potom porážka s Pruskom, strata Benátska a postavenia v Nemeckom spolku. Dopad na vnútornú politiku bol rýchly. Padol Bachov absolutizmus, obnovila sa ústava a v roku 1867 došlo rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Odvtedy až do zániku monarchie v roku 1918 mali obe časti štátu vlastnú vládu a parlament, spájali ich tri ministerstvá a panovník František Jozef. Ten sa ujal zjednocujúcej úlohy, prispôsobil sa konštitučným pomerom a pravidlám, za čo získal prirodzenú autoritu. Zachoval si rozhodujúci vplyv, aj keď sa menej angažoval vo vnútornej politike. Opieral sa o armádu vojakov a armádu úradníkov.

Nasledujúce roky charakterizovala defenzívna zahraničná politiky, hospodárske problémy, rast napätia medzi národmi monarchie (hlavne nemaďarskými v Zalitavsku) a spojenectvo s mocensky rastúcim a vojensky zameraným Nemeckom, čo nakoniec viedlo k zapojeniu sa do prvej svetovej vojny.

Medzitým sa František Jozef oženil s bavorskou princeznou Alžbetou, zvanou Sissi. Ich súkromné šťastie na začiatku manželstva hatili viaceré problémy a tragédie ako ťažké prispôsobovanie sa Sissi prísnym dvorným pravidlám a etikete, či smrť prvorodenej dcéry Žofie. Neskôr sa im narodila ďalšia dcéra Gizela,  syn Rudolf (v roku 1889 spáchal samovraždu) a po rokoch posledné dieťa Mária Valéria. Ich manželstvo v nasledujúcich rokoch dostalo takmer zdvorilostný charakter. Charakterizovalo ho odcudzenie, takmer neustále cestovanie Alžbety po Európe na je úteku pred Viedňou, korešpondencia a jej značne vysoká apanáž. Smrť zastihla Sissi v roku 1898 v Ženeve rukou atentátnika Luigiho Lucheniho. Pre Františka Jozefa to bola po synovi, bratovi (bol popravený v Mexiku), švagrinej (pomiatla sa) a mnohých iných ďalšia rodinná tragédia.

Napriek tomu zostával panovníkom veľkej monarchie a svoje povinnosti si plnil zodpovedne. Došlo k posilneniu, až zdokonaleniu byrokratického systému v štáte, pričom za najvyššieho úradníka sa považoval on sám. Veril, že ak si každý úradník bude plniť svoje povinnosti zodpovedne, bude poriadok aj v štáte. Jeho práca, audiencie, manévre, štátne návštevy boli presne naplánované, formálne a stali sa povinnosťou. Dodržiaval jednoduchý, pravidelný a nenáročný denný režim. Skoré vstávanie, skromné raňajky, práca nad spismi, v určité dni audiencie, po obede zase práca a formálne večere. Spať chodil tiež skoro, o deviatej. Krátke voľné chvíle trávil s priateľkou, venoval sa umeniu, či milovaným poľovačkám.

Posledné roky jeho života monarchiu ovplyvňovali viaceré politické prúdy, či už socialistické, nacionalistické alebo liberálne, tiež neriešenie a odsúvanie národnostných problémov. Prelom storočí sprevádzal hospodársky rozmach, aj prestavba Viedne. Musel riešiť viaceré vládne krízy, kedy rokovania trvali aj osem hodín. Pracoval neochvejne, ale v duchu starej školy tradičných hodnôt a spôsobov. Odmietal ich zmeniť. Uznával pokrok, ale sám sa bránil vnášaniu výdobytkov modernej doby do svojho života. Správy písané na písacom stroji, telefón, výťah, elektrické osvetlenie (elektrinu zaviedli do Schönbrunnu až v roku 1898), či používanie automobilu namiesto koča boli zavádzané veľmi pomaly.

S následníkom trónu Františkom Ferdinandom mal napätý vzťah, neobľuboval jeho názory a plány s monarchiou. Nakoniec sarajevský atentát na Františka Ferdinanda a spojenectvo s Nemeckom viedli k vstupu Rakúsko-Uhorska do vojny. Mnohí nechceli veriť, že vyhlásil vojnu. František Jozef miloval  armádu, uniformy, ale vždy sa bránil vojne  a za 50 rokov neviedol takmer žiadnu. Označovali ho za panovníka mieru. Uprostred vojny ochorel, dostal zápal pľúc a zomrel. Jeho smrť predznamenala zánik monarchie a nestabilnú, vojnou ťažko skúšanú monarchiu zdedil Karol IV.