3130

František I.

Uhorský kráľ, český kráľ 1792 - 1835, rímsko-nemecký cisár 1792 - 1806 a rakúsky cisár 1804 - 1835.

Vek:
Zomrel vo veku 67 rokov.
Narodenie:
12.2.1768 Florencia, Toskánsko
Znamenie:
Výška:
1
František I.

František I.

 

František bol posledný rímsko-nemecký cisár a prvý rakúsky cisár. Narodil sa ako druhorodené dieťa, ale prvorodený syn toskánskeho veľkovojvodu Petra Leopolda, syna Márie Terézie a brata rakúskeho, českého a uhorského panovníka Jozefa II. Hneď po Františkovom narodení sa počítalo s tým, že sa po smrti svojho otca stane panovníkom, keďže jeho strýko Jozef nemal syna. Tomu bola podriadená jeho výchova aj vzdelávanie na dvore vo Florencii. Keď mal František 16 rokov musel opustiť rodinu a presťahovať sa do Viedne, kde sa pod dohľadom Jozefa II. priúčal vládnutiu. Ten s ním nebol veľmi spokojný. Podľa Jozefa II. bol František bez záujmov, často lenivý, nerozhodný a chýbala mu životná energia. Do roku 1790 sa však stihol už dvakrát oženiť. Prvá manželka Alžbeta zomrela pri pôrode prvého dieťaťa a druhá manželka, jeho sesternica Mária Terézia, mu postupne porodila dvanásť detí a tiež zomrela pri predčasnom pôrode v roku 1807.

V roku 1790 zomrel Jozef II. a o dva roky aj Leopold II. Z Františka sa tak stal český kráľ, uhorský kráľ a rímsko-nemecký cisár, čo ešte v roku 1792 potvrdili aj korunovácie. Počas svojej vlády úplne zmenil smerovanie Habsburskej monarchie. Reformné úsilie jeho otca a strýka bolo nahradené potlačovaním akýchkoľvek zmien a návratom k absolutistickej forme vlády. František zaviedol v štáte policajné sledovanie a prenasledovanie. Jedným z dôvodov tohto režimu bola revolúcia, ktorá vypukla vo Francúzsku a nakoniec panovnícky pár pripravila o hlavu. Francúzska kráľovná Mária Antoinetta bola Františkovou tetou. Revolúciou sa v monarchii inšpirovali viacerí intelektuáli, preto sa ich hnutie označovalo ako jakobínske. Plánovali zmeniť politiku  v štáte. V roku 1794 bolo jakobínske hnutie odhalené, vodcovia popravení a mnohí ďalší členovia dlhé roky väznení. František mal rád poriadok a nemal rád zmeny.

Keď sa vo Francúzsku dostal k moci Napoleon, pre monarchiu to znamenalo roky vojen a roky porážok. František stál väčšinou na strane protifrancúzskych koalícií. Porážka pri Slávkove, podpísanie Bratislavského mieru, či zničenie Devína boli smutnými dňami pre štát, ktorý tak strácal svoje postavenie a silu. František sa dostal do vleku Napoleonovej politiky a bol donútený vydať svoju dcéru Máriu Lujzu za Napoleona a tiež zúčastniť sa v roku 1812 výpravy do Ruska. Medzitým František v roku 1804 prijal titul rakúskeho cisára, aj keď Rakúsko bolo súčasťou Svätej ríše rímskej, ktorej cisárom už František bol. Napoleon tento problém rýchlo vyriešil, keď Svätú rímsku ríšu po Slávkove zničil. Situácia v Európe sa zmenila po Napoleonovej výprave do Ruska. František opustil svojho zaťa a pridal sa k protinapoleonskej koalícii. Jej víťazstvo (s veľkou pomocou rakúskej armády) nad Francúzskom v bitke národov a Napoleonov odchod na ostrov Elba znamenali pre Rakúsko návrat medzi európske veľmoci. Práve vo Viedni sa konal po porážke Napoleona kongres, ktorý upravoval pomery v Európe po rokoch bojov. Veľkú zásluhu na tom mal knieža Klement Metternich, ktorý bol od roku 1809 ministrom zahraničia a určoval Františkovu politiku. Metternich zohrával dôležitú úlohu v medzinárodnej politike až do roku 1830 a stál po boku panovníkov až do revolúcie roku 1848. Obaja zastávali názor nič nemeniť, brániť zmenám doma aj v zahraničí. Františkovi vyhovovalo dodržiavanie zákonov a protokolov.

Medzitým sa znovu dvakrát oženil. Medzi smrťou jeho manželky a sobášom s ďalšou väčšinou ubehlo len pár mesiacov. Jediná manželka, ktorá ho prežila, bola posledná štvrtá, bavorská princezná Karolína Augusta. Spolu mal 13 detí a keď v roku 1835 zomrel na zápal pľúc, monarchiu prenechal svojmu synovi so slovami, aby počúval priateľa Metternicha, vládol a nič nemenil.