2581

Edvard Beneš

Právnik, politik, prezident v rokoch 1935 – 1938 a 1945 – 1948.

Vek:
Zomrel 3.9.1948 vo veku 64 rokov - Sezimovo Ústie, Československo
Narodenie:
28.5.1884 Kožlany, Rakúsko-Uhorsko
Znamenie:
Váhy
Výška:
165
0
Edvard Beneš

Edvard Beneš

 

Keď Tomáš Garrigue Masaryk v roku 1935 zo zdravotných dôvodov odstúpil z postu prezidenta Československej republiky, jeho nástupcom sa stal Edvard Beneš. Tak ako on, patril k hlavným predstaviteľom odboja Čechov a Slovákov počas prvej svetovej vojny a tvorcom Československej republiky. Jeho osobný život sa často prelínal s osudom tejto republiky.

Edvard Beneš sa narodil neďaleko Plzne do roľníckej rodiny. Bol desiate dieťa a najmladší syn Mateja a Anny Benešovcov. Najprv študoval doma na gymnáziu v Prahe-Vinohradoch a na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Ako dvadsaťročný odišiel do Francúzska. Tam navštevoval Sorbonnu a Slobodnú školu politických vied. Študoval aj v Berlíne a Dijone, kde v roku 1908 získal doktorát práv obhájením svojej práce na tému: Problém rakúsky a  otázka česká, Štúdia o politických bojoch slovanských národov v Rakúsku. Po návrate do Prahy zložil rigorózne skúšky a oženil sa. Najprv učil na obchodnej akadémii v Prahe a po habilitovaní v odbore filozofia prednášal ako docent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

Pedagogickej činnosti sa nevenoval dlho. Od roku 1914 sa svet zmietal vo „veľkej vojne“, ktorá na konci priniesla zmenu štátnych hraníc v Európe, zánik Rakúsko-Uhorska, aj vznik nových štátov. Medzi nimi i Československa, o čo sa nemalou mierou pričinil práve Edvard Beneš. Najprv zabezpečoval komunikáciu medzi Prahou a T. G. Masarykom vo Švajčiarsku. V roku 1915 opustil monarchiu a spolu s T. G. Masarykom a M. R. Štefánikom sa stal vedúcou osobnosťou zahraničného odboja Slovákov a Čechov. V Paríži hlásal myšlienku vzniku samostatného Československa, prenášal a písal články do francúzskych a iných zahraničných novín. Rôzne diplomatické stretnutia získali uznanie činnosti zahraničného odboja dohodovými predstaviteľmi. Keď vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada, zastával v nej post tajomníka. Jednou z úloh ČSNR bola organizácia Československých légií, v ktorých  na strane Dohody bojovali Slováci a Česi žijúci mimo Habsburskej monarchie, ale tiež slovenskí a českí zajatci, či prebehlíci na frontoch. Spolu s M. R. Štefánikom získali podporu Dohody a légie vznikli vo Francúzsku, Taliansku a Rusku. Benešove diplomatické aktivity pomohli k uznaniu ČSNR ako politického orgánu reprezentujúceho Československo štátmi Dohody. Keď 28.10.1918 vznikla Československá republika, E. Beneš sa stal prvým ministrom zahraničných vecí. Nasledujúce mesiace strávil v Paríži a riešil problémy s uznaním hraníc novej republiky, hlavne južnej hranice slovenského územia a jeho oddelenia od Uhorska. V prvých rokoch republiky sa jeho aktivity zameriavali na obranu štátu. Uzavrel spojenecké zmluvy s Rumunskom a Juhosláviou, výsledkom ktorých bol vznik obranného systému Malej dohody. Bol aj významným členom medzinárodnej Spoločnosti národov, v ktorej presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Dôležitú úlohu zohral aj vo vnútornej politike ČSR. Bol poslancom Národného zhromaždenia, v rokoch 1921 – 1922 premiérom a po odstúpení T.G. Masaryka ho zvolili za prezidenta ČSR.

Situácia v strednej Európe sa koncom 30. rokov komplikovala, vzťahy medzi viacerými štátmi boli napäté. Od roku 1935 prichádzali varovania pred Hitlerovými úmyslami s Československom a neochote našich spojencov brániť územnú integritu republiky. Beneš veril v podporu Francúzska a neveril, že by sa Nemecko pustilo do vojny. Nakoniec v septembri roku 1938 po Mníchovskej konferencii (zástupcovia Nemecka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie tu rozhodli o odstúpení československých pohraničných území) musel prijať rozhodnutie, či prijať dané podmienky alebo sa pustiť osamotený do boja proti Hitlerovi. Výsledok Mníchovskej konferencie bral ako svoju porážku. 5. 10. 1938 Beneš abdikoval a odišiel do exilu. Po rozpade ČSR a počas 2. svetovej vojny zastával teóriu právnej kontinuity Československa, neuznával Mníchov a dosiahol uznanie československej exilovej vlády u všetkých spojeneckých predstaviteľov. Uvedomoval so rozloženie síl v Európe a mysliac na budúcnosť ČSR, hľadal spojencov aj na východe v ZSSR. Po porážke Nemecka a jeho obrovskom úsilí bola ČSR obnovená. Stal sa symbolom zjednotenie. 28.10.1945 bol potvrdený a neskôr znovu zvolený za prezidenta Československa. Chcel, aby sa ČSR stala mostom medzi východom a západom. Avšak nasledujúce udalosti mali celkom iný vývoj. Vo februári 1948 bola po komunistickom štátnom prevrate nastolená politická diktatúra. Po voľbách Beneš odmietol podpísať novú ústavu a 2.6.1948 abdikoval. 3.9.1948 zomrel.

Život Edvarda Beneša bol úzko spojený s republikou. Stál pri vrcholoch i pádoch Československej republiky, pri jej zrode, rozpade, aj pri jej znovuzrodení.